Kliknutím prejdeš na
www.wilier.com
Reklama
MTBIKER odporúča Slovenský raj - Hrabušice-Podlesok
Sme mediálnym partnerom akcie.

Táto akcia ešte u nás nemá kompletné propozície - doplníme ich čoskoro.

Zatiaľ si môžeš pozrieť reportáž z minulého ročníka.
Reportáž: Maratón Slovenský raj alebo ako dopadli majstrovstvá SR v maratóne

Uplynulý víkend bol Podlesok dejiskom majstrovstiev SR v maratóne a zároveň finálovým kolom MOUNTAIN BIKE SPIRIT TOUR. Pretekárov čakali vynovené trate a tituly boli odovzdané staronovým majstrom pre rok 2019.

 

Na výber boli tri rôzne varianty trás, kde pre MSR boli určené trasy podľa kategórie, konkrétne dlhá trať 70 km “ELITE”, stredná trať 52 km “PROFI” a krátka trať 19 km “REKRE“. Osobne som si zvolil strednú trať, nakoľko sa mi javila ako správna voľba. Taktiež tu bola aj kategória e-bike, ktorá bola priradená k strednej trati.



Do zázemia podujatia prichádzame až niečo po 9-viatej, nakoľko sme prišli deň vopred a ubytovali sa v Hrabušiciach. Nekonali sa teda žiadne ranné stresy a náhlenie sa, všetko na pohodu. Pri presune stretáme borcov z dlhej trate, ktorí štartovali o 9:00, bolo ich naozaj dosť a štartovné pole bolo natiahnuté už takto krátko po štarte. Pre pretekárov boli pripravené viaceré parkoviská, my sme sa už „nevošli“ na to na lúke vedľa prezentácie, vzhľadom na neskorší príchod, a tak parkujeme na centrálnom parkovisku pred Podleskom.

K prezentácii sa presúvam teda na biku, tá prebieha rýchlo a bez problémov. Cestou stretávam známe tváre, zastavím sa pozdraviť kolegov v našom MTBIKER stánku a vraciam sa späť k autu. Všetko už mám nachystané, takže len skontrolujem veci, hodím fľaše s vodou na bike a vyrážam sa rozjazdiť. Nakoľko tu bola zaradená VIP zóna v štartovom koridore, mal som ešte stále dostatok času a na štart prichádzam cca 10 minút pred štartom, ktorý bol naplánovaný na 10-tu hodinu.



Odštartované


Na štarte je nás naozaj veľa, na tejto trati štartovalo až 254 pretekárov, no pozíciu som mal dobrú. Po výstrele to bolo celkom dosť nervózne a bolo treba dávať pozor okolo seba. Čakal nás presun do Hrabušíc, kde som sa pred odbočením na šotolinovú cestu snažil dostať čo najviac dopredu.



Od tohto momentu sa začalo už pretekať a diktovať tempo, na chvíľku som sa ocitol úplne vpredu, no na danej rovine sa všetci držali pokope. Pole sa začalo trhať až po prejazde brodom a následnom odbočení vľavo do prvého prudšieho stúpania. Tu už nezachytím nástup súperov, a tak chytám mierny odstup od čela.

Stúpaním prichádzame až k Tomášovskému výhľadu – teda prechádzame popri ňom a následne prichádza prvý rýchly zjazd lúkou, na konci ktorého bolo treba prudšie odbočiť vpravo na chodník. Keďže som videl pretekárov pred sebou ísť rovno, nechal som sa strhnúť, a tak sa musíme kúsok vracať späť na trať. Krátky presun šotolinou a ďalší krátky zjazd, tentokrát však po vymytom turistickom chodníku. Tu ma prekvapil rigol cca v jeho polovici, ktorý som zbadal za zákrutou na poslednú chvíľu, no našťastie som to ešte stihol vykryť a ustáť.



Krátky asfaltový úsek vystriedal opäť turistický chodník, presun ponad Hornád cez most a krátky singel. Absolvujeme brod cez potok a čoskoro prichádzame k najdlhšiemu stúpaniu so striedajúcim sa povrchom - zo začiatku asfalt, neskôr už len lesné cesty a šotolina. Tu si držím fajn tempo ešte s jedným pretekárom, napriek tomu nás dorazí ďalší borec.

Po malej chvíli však ide pred nás, ja sa ho chytím, a teda sa trháme. V danej chvíli sa mi išlo ešte celkom fajn, dobieham kamaráta Šimona, ktorý si vystúpil z prvej skupiny a tento kopec mu moc nechutí. Čoskoro prichádzame k prvej občerstvovačke, kde nestojím, nakoľko mám všetkého dostatok. V tejto chvíli však začínam pociťovať, že ma akosi bolia nohy a začínam tušiť, že to nie je dobré znamenie. V podstate sa asi dá povedať, že od tohto momentu som len spomaľoval .



Napriek tomu som musel šliapať do pedálov a po krátkom čase sa ocitáme na rázcestníku - dlhá trať odbočovala vľavo (minulý rok tadiaľ išla aj stredná) a naša pokračovala rovno do poriadnej stojky. Tú som sa snažil ísť v sedle, podarilo sa mi to len do chvíle, kedy mi podšmyklo na koreni zadné koleso - asi v 3/4 tohto úseku, takže zosadám a pekne tlačím niekoľko metrov, kým sa nedá opäť pokračovať v sedle. Týmto stúpaním sme sa dostali v podstate na hrebeň, kde sme chvíľku išli lúkou, kde ma predbieha jeden súper a o chvíľu sme opäť v lese. Tu nás čaká celkom zaujímavý zjazd s niekoľkým ostrejšími zákrutami, no vďaka šotoline idem opatrnejšie, kvôli čomu ma predbieha aj Šimon Tabačko. Niekde medzi tým sa k nám opäť napojila dlhá trať, a tak stretávame pretekárov aj s modrými číslami. V nasledujúcom stúpaní to už nejde podľa predstáv, dalo by sa ísť aj rýchlejšie, no nešlo to.

Čoskoro vidím Šimona ako niečo opravuje - roztrhol reťaz, a teda tiež nemal dnes svoj deň. Čoskoro sme dorazili k druhej občerstvovačke, kde beriem aspoň pohár vody a pokračujem bez zastavenia. Po krátkom čase ale začínam pociťovať hlad, preto natlačím do seba aspoň polku tyčinky z vrecka. Na nasledujúcom rovnejšom úseku ma dobiehajú dvaja súperi - prehnali sa celkom rýchlo a chytil sa ich aj jeden pretekár z dlhej. V krátkom stúpaní ich ale všetkých obieham, keďže nasledoval zjazd, do ktorého som chcel ísť ako prvý. Tento úsek sa mi asi páči z celej trasy najviac, nakoľko tu bol jediný technickejší zjazd. Prichádzame na Kláštorisko, pokračujeme šotolinovou cestou s pár úsekmi roviny a krátkymi brdkami. Tu musím opäť siahnuť po tyčinke, nakoľko energia akosi dochádzala, obiehajú ma už spomínaní súperi, ktorí mali očividne ešte dostatok energie.



Posledné km boli “zaujímavé”


Zvyšok je už len nadol a zjazd teda zbehol rýchlo, prichádzame naspäť do Podlesku, kde bol štart, ale do cieľa to je ešte nejaký ten kúsok. Aj keď podľa kilometrov na hodinkách a údajov z propozícií by som mal byť už v cieli. Odbočujeme do záverečnej slučky, ktorá podľa môjho názoru nebola najšťastnejšou voľbou - zaradenie rebríkov a nosenia bicyklov na záver všetkých trás. V krátkom stúpaní ma obiehajú ďalší pretekári a ja som šiel v podstate už len na “dojazd do cieľa”.

Po príchode k časti, kde bolo potrebné zosadnúť z biku a nosiť ho, dostávam kŕče, ktoré som ale ešte rozchodil. Ten pochod po skalách a rebríkoch bol síce pekný, ale v karbónových tretrách veru vôbec nie pohodlný a museli ste si dávať veľký pozor na neplánované zošmyknutie sa. Po turistickej vložke prichádzame na asfaltku, kde dostávam druhú várku kŕčov a musím rapídne spomaliť, čo ma stojí ešte niekoľko ďalších miest.



Vytúžený cieľ


Nakoniec sa ale “doplazím” do cieľa a som rád, že je to za mnou. V závere od kláštoriska som stratil niekoľko pozícií, no "nie každý deň je nedeľa”, ako sa hovorí. V cieli využívam občerstvovačku, za čo patrí organizátorom pochvala - nebýva vždy zvykom a určite každému dobre padlo dať si niečo pod zub, či hneď sa napiť. Moje počínanie si na trati si môžete pozrieť aj v zázname na Strave. S výsledkom spokojný moc nie som, dokonca časy na segmentoch sú horšie ako minuloročné, ale aspoň viem, že je stále čo zlepšovať.



Po krátkom oddychu skočím do nášho stánku, k autu dať sa mierne dokopy, niečo zjesť a následne k umývaniu bicyklov. To bolo zabezpečené dostatočným množstvom umývacích boxov, vedľa ktorých sa hneď nachádzala aj úschovňa bicyklov. Medzitým počuť hudbu z pódia, takže sprievodný program bol taktiež zabezpečený. S kamarátom sme sa išli ešte kúsok vyjazdiť, potom sme navštívili sprchy v kempe - tie padnú veľmi dobre a zatiaľ vždy boli s teplou vodou. Cestou naspäť sme využili úschovňu a zamierili si to k výdaju stravy. Jedlo bolo chutné, nealko pivo padlo tiež vhod a verím, že sa ušlo každému.



Ako to celé dopadlo?


Takže na dlhej trati zajazdil najrýchlejšie podľa očakávaní medzi mužmi Tomáš Višňovský s časom 2:44:42.3 - čo činilo priemerku neskutočných 27 km/h, zo žien to bola Janka Keseg Števková s časom 3:28:24.8 a obidvaja tak potvrdili role favoritov. Na strednej trati bol najrýchlejší muž Peter Hadbavný s časom 2:17:26.9 a najrýchlejšou ženou bola Kristina Koscová s časom 2:43:34.2. Prvý celkovo bol však Jakub Jenčuš s časom 2:15:01.5, ktorý je ešte junior. Na najkratšej trati bol z mužov prvý v cieli Marek Rečlo s časom 0:54:52.5 a zo žien Anna Mikelová s časom 1:06:38.8. Celkové výsledky maratónu nájdete na tomto odkaze a následne výsledky pre majstrovstvá SR na tomto odkaze. Výsledky pre MOUNTAIN BIKE SPIRIT TOUR nájdete na tomto odkaze.



Podujatie bolo zorganizované veľmi dobre, voľby tratí určite nesadli každému a zaradenie rebríkovej časti na koniec trás by som do budúcna radšej vynechal (alebo trate otočil ako kedysi). Majstrovské tituly boli určite rozdané správnym ľuďom, ktorí si ich zaslúžili. Nakoľko kamarát do dnešného dňa viedol v jednej sérii, čakali sme až do konca - no žiaľ ho “preskočili” borci vďaka výsledkom z tohto kola.

Vyhodnocovanie bolo o čosi dlhšie, no našťastie začalo skôr. Tombola tiež ubiehala veľmi rýchlo a po dlhej dobe sa šťastena usmiala aj na mňa - zrejme kompenzácia za môj výsledok na trati . Čo sa týka značenia, zázemia a všetkých organizačných vecí, tak osobne som nenašiel žiadnu chybu a všetko bolo v poriadku. Toto je jedinečné podujatie v chránenej oblasti a určite ho každému odporúčam vyskúšať aspoň raz. Verím teda, že o rok sa tu stretne minimálne rovnaký počet nadšených cyklistov, ktorí si to užijú rovnako ako tento rok.

Zdroj fotografií: Branislav Zurian, Repka

Fotogaléria k článku

 

Slovenský raj - Hrabušice-Podlesok

(minulý ročník)
05.09.2020 (ešte 189 dní)
5. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
MTB - maratón
Hrabušice (Slovensko)

Páči sa Ti táto akcia?

Tvoje hodnotenie:

Naspäť do kalendára